Praha/Bratislava
9. júla (TASR) - Ide o jednu z najvýznamnejších, najznámejších i
najnavštevovanejších pražských pamiatok, ktorá je jednou z
neodmysliteľných dominánt Prahy. Je ňou Karlov most, po kamennom moste v
Písku druhý najstarší most v Českej republike a najstarší pražský most.
Do druhej polovice 19. storočia sa mu hovorilo Kamenný alebo Pražský
most. Názov Karlov most sa vžil až od roku 1870, pričom o zmenu názvu sa
zaslúžil český novinár a básnik Karel Havlíček Borovský. V sobotu 9.
júla uplynie 665 rokov odvtedy, kedy bol položený jeho základný kameň.
Prvý drevený most viedol ponad Vltavu už v 10. storočí. Stál na pôvodnom
mieste, ako dnes Karlov most ale, keďže ho pravidelne poškodzovali
povodne nechal český kráľ Vladislav II. postaviť okolo roku 1170 kamenný
most. Pomenovanie dostal podľa panovníkovej manželky Judity Durínskej.
Práve ona sa totiž stala iniciátorkou a patrónkou mosta, ktorý bol prvým
kamenným mostom nielen v Prahe, ale aj v českých krajinách. Aj Juditin
most však na jar roku 1342 zničili topiace sa ľady.
Stavba nového mosta sa začala na príkaz kráľa Karola IV. Základný kameň
položil 9. júla 1357 o 5.31 h. Dátum i čas nebol vybraný náhodou.
Rozhodol o ňom výpočet kráľovských astrológov, pretože v 14. storočí
bolo samozrejmosťou, že mimoriadne dôležité stavby sa zostavovali na
základe horoskopu. Keď totiž zapíšeme čísla spôsobom 1 3 5 7 (rok) 9
(deň) 7 (mesiac) a 5 3 1 (čas), vytvorí sa vzostupná a zostupná
stupnica, na ktorej vrchu je číslo 9.
Riadením stavby bol poverený majster Petr Parléř. Most bol ale dokončený
až po jeho smrti (staviteľ zomrel 13. júla 1399) začiatkom 15. storočia
- v roku 1402. Je postavený z pieskovcových kvádrov, tvorí ho 16
oblúkov a po obidvoch stranách je opevnený vežami – Malostranskou
mostnou vežou a Staromestskou mostnou vežou. Dĺžkou takmer 516 metrov a
šírkou deväť a pol metra patril medzi najmohutnejšie mostné stavby
svojej doby.
Ťažkej skúške vystavila most v lete 1432 ničivá povodeň, ktorá strhla
päť pilierov. Třeboňská kronika zachytila tieto okamihy nasledovne: "Most Většího Města pražského bol pretrhnutý v piatich hlavách."
Na Karlovom moste je rozmiestnených 30 sôch a súsoší, väčšina z nich
pochádza z obdobia 1706 až 1714. Najstaršou, dodnes stojacou sochou v
pôvodnej podobe je socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1683, ako posledné
bolo v roku 1928 na moste umiestnené súsošie sv. Cyrila a Metoda. Jedine
socha sv. Jana Nepomuckého je z bronzu, všetky ostatné sú zhotovené z
kameňa.
Olejové lucerny začali most osvetľovať v roku 1723 a schodisko na Kampu
bolo postavené v roku 1844 na mieste starých schodov z roku 1785.
Až do roku 1841, kedy dostavali most cisára Františka I., bol Karlov
most jediným komunikačným spojením cez Vltavu v Prahe. O dvadsať rokov
skôr, v roku 1821, viedla zo Staromestského námestia cez Karlov most na
Malostranské námestie cesta prvého konského omnibusu. V roku 1883 ju
nahradila konská železnica, ktorú vystriedala v roku 1905 elektrická
dráha.
Ťažké vozne ale mostom príliš otriasali a preto ich v roku 1908
nahradili autobusy. Ani tie neboli ideálne a tak premávku opäť
prerušili. Obnovená bola až v roku 1932 s využitím autobusov. Verejná
doprava premávala po Karlovom moste do druhej svetovej vojny, premávka
automobilov sa po tejto národnej kultúrnej pamiatke definitívne skončila
v roku 1965.
0